Ten v Trnave prebiehal od apríla do júla, vyplynulo z neho, že Trnava v porovnaní s podobnými mestami zaostáva.
TRNAVA. Transparentnosť a verejnosť procesov, existencia jasných pravidiel a zapojenie občanov do verejného života. To boli tri hlavné okruhy, ktorými sa členovia Transparency International Slovensko (TIS) zaoberali počas štyroch mesiacov v meste Trnava.
Protikorupčný audit, ktorý pre mesto zaplatila nadácia Zastavme korupciu podnikateľa a miestneho rodáka Miroslava Trnku, skončil ešte v júli. Jeho výsledky však novinárom predstavili len uplynulý týždeň, poslanci sa s nimi na návrh Rastislava Mráza (KDH) oboznámia na najbližšom zastupiteľstve.
Výsledky prišiel do Trnavy prezentovať riaditeľ TIS Gabriel Šípoš, ktorý Trnavu označil za priemernú.
„V transparentnosti je toto mesto v celoslovenskom priemere, zaostáva však v porovnaní s podobnými samosprávami. Naše hodnotenie je platné asi k prvému kvartálu tohto roka, nereflektuje zmeny, ktoré nastali neskôr,“ povedal pred novinármi Šípoš.
TIS podľa neho hodnotilo sedemnásť oblastí, v ktorých má Trnava nejakú rozhodovaciu právomoc. Informácie získali analýzou dotazníkov, ktoré vyplnili zamestnanci mestského úradu, i osobnými rozhovormi.
Problémové zmluvy aj zápisnice
Šípoš upozornil, že ako problémové z pohľadu transparentnosti sa ukázali mestské firmy. Napríklad TT-IT alebo Mestská televízia Trnava totiž nezverejňovali zmluvy, objednávky a faktúry tak, ako im to ukladá zákon.
„Celkom nás to prekvapilo. Zverejňovanie zmlúv je povinné bez ohľadu na výšku sumy,“ povedal Šípoš.
Mestu tiež TIS vyčíta, že nezverejňuje zápisnice z prijímacích konaní zamestnancov. Ľudia si tak vraj nevedia skontrolovať, že tí, ktorí dostali miesto na radnici alebo mestskom úrade, sú naozaj tí najlepší.
„Podľa nás by dôveryhodnosti a transparentnosti prospelo, keby tieto zápisnice zverejňované boli,“ doplnil Šípoš.
Rovnako na internetovej stránke mesta chýbajú zápisnice z Mestskej rady, ktorá je zároveň neverejná.
Pozitívne však TIS vyhodnotilo zverejňovanie pracovného kalendára primátora a ponuky voľných pracovných miest, ktoré sú na úvodnej stránke webu mesta dobre viditeľné.
Chýbajú pravidlá
Tému zmlúv s firmami, ktoré sa starajú o zeleň, otvoril ešte ako občiansky aktivista súčasný primátor Peter Bročka (Lepšia Trnava). Ten ich po svojom nástupe do funkcie začal aj riešiť, nepáčilo sa mu, že od 90. rokov neprebehla v tejto oblasti žiadna verejná súťaž a zmluvy sa len predlžovali dodatkami. Na rovnaký problém upozornilo vo svojom audite aj TIS, podľa Šípoša tu naozaj mohlo prísť k tomu, že verejné peniaze neboli použité najefektívnejšie.
„Tiež tu chýbajú presné pravidlá prideľovania bytov a dotácií. V zásade existujú postupy kto rozhoduje, ale keď sa pýtate, prečo tento dostal byt a tento dotáciu, nie je to jasné,“ povedal Šípoš.
Upozornil aj na to, že pri predaji mestského majetku sa veľmi málo využíva dražba. Práve tá by pritom mohla byť nástrojom na to, aby mesto dostalo z predaja čo najviac peňazí. Ocenil však, že pri verejnom obstarávaní sa nad rámec zákona využívajú elektronické aukcie.
Otvorená samospráva?
TIS vyčíta mestu aj neverejnosť viacerých komisií a spomínanej mestskej rady. Práve v týchto konkrétnych prípadoch je však potrebný politický konsenzus, ktorý zatiaľ zastupiteľstvo dosahuje len ťažko. Bez jasnej väčšiny v mestskom parlamente je rozhodovanie v podstate rozdelené medzi poslancov Lepšej Trnavy a KDH.
Primátor Peter Bročka (Lepšia Trnava) zdôraznil, že cieľom auditu nebolo zhadzovať a kritizovať bývalé vedenie a fungovanie mesta.
„Možno to niekto tak vníma, ale ja absolútne nie. Dôležité je, aby sme vedeli kde stojíme a kam sa potrebujeme posunúť, aby sme boli lepší. Verím, že táto fáza nám jasne ukázala kde sme a dúfam, že sa posunieme aj do ďalšej fázy, kde by sme si nechali poradiť konkrétne kroky,“ povedal Bročka.
Podľa jeho slov v prípadoch, kedy bude môcť využiť svoje kompetencie ich využije, v ostatných sa bude snažiť o dohodu.
„Bavíme sa síce len o jednoduchej väčšine, ale ideálne by bolo, keby si všetci poslanci bez ohľadu na politické spektrum zobrali tieto odporúčania za svoje. Ani komunikácia však na niektorých neplatí, majú svoj názor a nie sú ochotní ho meniť. Nemôžem však pripustiť, aby tieto názory brzdili celé mesto,“ povedal Bročka.
Upozornil aj na to, že z množstva agendy, ktorú riešia na majetkovej komisii a v mestskej rade, takmer nič nepodlieha žiadnej forme utajenia. Dôvod na neverejnosť zasadnutí tak nevidí.
Očakávajú etický kódex
K téme auditu sme oslovili aj predsedu poslaneckého klubu KDH Rastislava Mráza. Ten podľa vlastných slov v prvom rade očakáva prijatie etického kódexu.
„Najmä v súvislosti s kauzou poslanca Adama Peciara (Lepšia Trnava, pozn. red.),“ povedal Mráz. Upozorňoval tým najmä na skutočnosť, že Peciar v minulosti hlasoval za svojho poslaneckého kolegu a tiež v zákonnom termíne nepodal majetkové priznanie.
Verejnosť komisií by Mráz podľa vlastných slov radšej rieši individuálne. „Nie úplne všade pomôže, keď tam bude veľa očí a uší. Teda k transparentnosti áno, ale nie nevyhnutne k efektívnosti. V zásade sa však diskusii o tejto téme nebránime,“ povedal Mráz našim novinám.
Vyjadril sa aj k slovám primátora, ktorý by si rád nechal od TIS spracovať odporúčania ku konkrétnym oblastiam. Tie by už malo platiť mesto, cena sa bude odvíjať od množstva agendy, ktorú si nechá u TIS spracovať.
„Prečo by to muselo robiť Transparency? Mesto je verejný obstarávateľ a musí si tieto veci objednať buď prostredníctvom verejného obstarávania alebo to vyriešiť prostredníctvom vlastných zamestnancov,“ povedal Mráz, podľa ktorého je zatiaľ predčasné o nejakých peniazoch pre TIS hovoriť.
