TRNAVA. Ferratovú sezónu sme tentokrát odpálili v susednom Rakúsku, iba 310 kilometrov od Trnavy. Asi za 3 hodiny sme dorazili do mestečka Eisenerz v Štajersku, ktoré je okrem iného známe ťažbou železnej rudy. A nielen ňou.
V jeho blízkosti sa nachádza viacero zaujímavých zaistených ciest. Vyskúšali sme tie najnáročnejšie. Prvý deň sme absolvovali via ferrata Kaiser Franz Joseph s obtiažnosťou D-E z päťdielnej stupnice, druhý deň Kaiserchild s obtiažnosťou E. Na základe našich skúseností a absolvovaných trás v Rakúsku či Taliansku sme "zaknihovali" dve najťažšie.
V Rakúsku je zaužívaná 5-dielna stupnica, takzvaná Schallova, od autora sprievodcov Kurta Schalla. Od A po E. Na stránke ferraty.sk je obtiažnosť D označená ako veľmi ťažká. „Veľmi strmý skalný terén, miestami kolmé až previsnuté partie. Väčšinou veľmi exponované a často je istenie realizované len pomocou oceľového lana,“ píše sa na stránke. Obtiažnosť E popisujú nasledovne. „Väčšinou extrémne exponované cesty, vedené v kolmom až previsnutom skalnom teréne s minimom prirodzených stupov. Najťažšie miesta už vyžadujú použitie horolezeckej techniky a extrémne vysoké požiadavky na silu, techniku, obratnosť, odvahu a morálku." Dozvedeli sme sa tam aj to, že v poslednej dobe sa v Európe hovorí aj o obtiažnosti F a G. Existujú zatiaľ 2-3 cesty. Kde presne sa na stránke ferraty.sk neuvádza.
Usadili sme sa v penzióne, ktorý niekedy slúžil pre baníkov. Eisenerz je až doteraz známe ťažbou železnej rudy. Príjemný personál, obstojné pivo Gosser a tradičný "wiener schnitzel". To je Rakúsko.
Obrovský poschodový lom dominuje mestečku. Hora Eisenberg je už takmer vyťažená.
V okolí mesta sú tri ferraty. Pôvodne sme chceli dať najskôr najľahšiu. Tá však bola minulú sobotu zatvorená. Vraj pre zosuv skál. Tak sme sa rozhodli pre plán B. Náročná ferrata Kaiser Franz Joseph s obtiažnosťou D-E, ktorá vedie smerom na vrchol Hochblaser s nadmorskou výškou iba 1771 metrov. Štartuje sa z parkoviska pri jazere Leopoldsteiner. Výhodou je, že ferrata sa začína asi 15 minút od parkoviska. Stále po červenej.
Križovatka. Doľava via normale na Hochblaser, vpravo via ferrata.
Po suti sa neišlo zle. Oveľa lepšie ako z Konigsjodlera.
Prichádzame na miesto a mlčky sledujeme ľudí pred nami. Pekný úvod. Bola sobota, krásne počasie, na ferrate bolo plno. Ak niekto neodhadol svoje sily, nastal problém. Vytvárala sa zápcha. Do jednej sme sa dostali hneď v úvode.
Zápchu spôsobila táto maďarská rodinka. Otec neodhadol sily jednej zo svojich dcér a tá visela pol hodinu v najnáročnejšej časti úvodu.
Začiatok je pekne hustý, no okrem lana je tam dosť pomôcok. Ale aj tak to nie je žiadna sranda.
Niektorí to po niekoľkých metroch radšej vzdali a vrátili sa, kým bol ešte čas.
Čakáme v zápche.
Krátky prechod k ďalšiemu lanu po zemi.
Cesta vedie cez túto vežu.
Bolo tam veľa Čechov, pomerne dosť Slovákov, niekoľko Maďarov a samozrejme domáci Rakúšania. Plný dom.
Fotiť bolo niekedy náročné. Zatiaľ stále stúpame kolmo hore.
Spravíš mi jednu fotku?
Tyče sú dosť ďaleko od seba, treba sa poriadne natiahnuť. A keď do toho máte ešte "precvaknúť" dve skoby. Ako sa už vyššie spomína, Franz Joseph je jedna z najnáročnejších ciest v Rakúsku.
Krásne výhľady na jazero nás sprevádzajú celou cestou. Počasie je základ.
Sklon ferraty bol niekde miernejší.
A zase kolmo nahor, pomenovali sme ju ferratová direttissima.
Dá sa ísť iba nahor, zostup by bol pre množstvo ľudí na oceľovom lane nemožný.
Jeden z menej náročných úsekov. Počasie je stále vynikajúce. Slnko občas zakryje mrak. Krém sme zabudli.
Vyššie a vyššie. V pozadí je jazero Leopoldsteiner.
Uvoľni sa a urob nejakú pózu.
To je lepšie.
Vyššie je už sklon miernejší, lana sa stačí iba pridržiavať.
Je tam aj viac priestoru pre oddych.
Pred nami je posledný zaistený úsek a bonus, ktorý nikam nevedie.
Koniec zaistenej cesty. Vyťahujeme energetické tyčinky a vodu. Hlavne vody si treba na túru zobrať viac. Upozorňujú na to aj v bedekeroch. Ja som mal napríklad 2,5 litra a cestou späť som už nemal čo piť.
Bonus, ktorý nikam nevedie. Most z lán je len akousi atrakciou a miestom pre fotenie. Dá sa ísť len tam a späť. Keď sú pod vami desiatky metrov prázdnoty, je to husté. Určite odporúčam.
Mal som krátke lano a nemohol som sa zaistiť. Ale aktívne sa mi prihovorila mladá Češka, ktorá mi ponúkla svoje. A ako ti mám veriť, že je v poriadku? Odprisahala mi, že jej úväz je nový.
A ďalší bonus, ktorý sme samozrejme neobišli. Jaskyňa Rosslochhöhlen. Najskôr sa ide asi 70 metrov kolmo dole po stene a potom traverzom do otvoru jaskyne. Všetko je zaistené.
Most vedie do úzkeho komína, cez ktorý sa dá dostať znova hore.
Po stenách stúpame smerom k otvoru. Čelovku netreba, svetla je tam dosť.
Skaly sú vplyvom nižšej teploty vlhšie. Treba si dávať pozor na pošmyknutie.
Cesta na Hochblaser je potom už čistá pohoda.
Tradičné foto na vrchole.
Dlho sme sa nezdržali, blížila sa búrka.
Zostupová cesta, stále po rakúskej červenej.
V nižších polohách je via normale náročnejšia pre štrk na ceste a sklon terénu. Viackrát sme sa pošmykli, raz sme sa dokonca museli vyhnúť letiacim kameňom, ktoré niekto spustil nad nami. Prilby sme už samozrejme nemali na hlavách. Aspoň že zakričal, achtung, achtung.
Nakoniec sme nezmokli, búrka sa prehnala cez vedľajšie údolie. Okruh aj s bonusmi nám trval viac ako šesť hodín.
Takto to vyzerá, keď sa na ferratu vydáte bez rukavíc. Večer som to pekne ľutoval.
Mapka ferraty. Lezie sa štyri hodiny, prevýšenie 860 metrov.
Nasledujúce ráno mierime na Kaiserschild. Z parkoviska po nástup na ferratu to zaberie necelé dve hodiny.
K ferrate sa ide normálnou výstupovou trasou, ktorú by zvládol každý turista.
Zaistená cesta začína v pravej časti sedla.
Cesta k nej vedie najskôr listnatým lesom.
Neskôr popri skalách.
Keď sme dorazili k ferrate, práve štartoval rakúsky pár. Neskôr nás na vhodnom mieste pustil.
Nastupujeme. Zaistená cesta Kaiserschild. Obtiažnosť E.
Príliš veľa príležitostí na fotenie nebolo. Cesta bola kľukatá a samozrejme takmer stále viedla kolmo hore.
Niektoré miesta sú tak exponované, že som si opakoval: nepozeraj sa dole, nepozeraj sa dole (-: ....A zase si sa pozrel. Kompletný reset.
Vo finále zaistenej cesty sa nachádza asi 30 metrový úsek cez lanový most. Dá sa aj obísť.
Ale dá sa vôbec obísť takýto "zážitok" z voľnosti? Ja som musel, pretože už po ruke nebola žiadna aktívna Češka. Mal som krátke lano.
Posledné metre.
Poď, už sme hore.
Posledné zvyšky snehu cestou na vrchol. Od ferraty po vrchol Kaiserschildu vám to zaberie ešte ďalších 20 minút.
Kaiserschild- 2085 m. Nie príliš vysoký kopec, ale ferrata je náročná. Zvládli sme ju za 1 hodinu a desať minút.
Cestou dole. Veľa ľudí sme v nedeľu nestretli. V porovnaní s predchádzajúcim dňom takmer nikoho.
Na parkovisko sme dorazili v priebehu dvoch hodín. Večer sme sa pobrali domov.
