V máji budúceho roku oslávi Chránená krajinná oblasť (CHKO) Malé Karpaty svoje štyridsiate narodeniny. Stále je tu však čo obdivovať.
TRNAVA. Veterné kalamity, ľudské zásahy do krajiny či neochota nájsť spoločnú reč. To sú podľa riaditeľa CHKO Malé Karpaty Petra Puchalu najväčší nepriatelia chránených oblastí. V Malých Karpatoch sa už takmer štyridsať rokov snažia zachovať prírodu a jej zvieracích obyvateľov v čo najlepšom stave, aktuálne na výmere 64 705 hektárov.
„Malé Karpaty sú výnimočné tým, že sa tu vyskytujú spoločenstvá a druhy na rozhraniach dvoch bioregiónov – karpatského a panónskeho. Práve to umožňuje výskyt viacerých teplomilných druhov rastlín a živočíchov, ktoré tu dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia spolu s typickými karpatskými druhmi,“ hovorí Puchala.
Malé Karpaty sú zároveň jediným veľkoplošným chráneným územím vinohradníckeho charakteru. Dnes je však už rozsah chránených vinohradov oveľa menší ako v minulosti, pri úprave hraníc CHKO v roku 2001 tu ubudlo 799 hektárov práve z týchto plôch.
„Po úprave hraníc boli začlenené do územia iba niektoré jej najzachovalejšie časti ako ukážky historickej štruktúry krajiny. V posledných desaťročiach však výrazne silnie tlak práve na tieto časti územia a dochádza k premene týchto krajinných štruktúr,“ vysvetlil Puchala.
Vtákov ubudlo
Územie Malých Karpát z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. Nájsť tu môžeme hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý či klinček Lumnitzerov. K druhom, ktoré tu majú jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi alebo rašetliak skalný.
Kopce Malých Karpát sú zaujímavé aj pre vtáky, za posledné desaťročia ich tu však ubudlo. „Bohužiaľ, musíme konštatovať, že nám ubudli aj niektoré vzácne druhy živočíchov, napríklad vtáčí druh skaliar pestrý či niektoré druhy dravých vtákov. To však súvisí s ich celkovým úbytkom a populačnou dynamikou na celom území Slovenska,“ povedal Puchala.
Najkrajšie sú od Záhoria
Väčšina územia Malých Karpát sa nachádza v druhom stupni ochrany, asi štyri percentá plochy chránime v štvrtom a piatom stupni.
„Osobne považujem za naj-vzácnejšiu a zároveň aj naj-krajšiu časť Malých Karpát priestor medzi Kuchyňou, Plaveckým Mikulášom na strane Záhoria až po Bukovú a Smolenice v okrese Trnava.
Pohľad z Plaveckého hradu na Kršlenicu. FOTO: PETER PUCHALA
Nachádza sa tu viacero prírodných a národných prírodných rezervácií, ako sú Roštún, Kršlenica, Čierna skala, Záruby a Hlboča. Tieto územia sú charakteristické rozmanitosťou biotopov, vysokou diverzitou druhov a zároveň aj anorganických javov, predo-všetkým krasových javov a bohatým výskytom jaskýň,“ povedal Puchala.
Strážcovia našli aj lamu
O strážnu službu priamo v teréne, ale aj označovanie chránených území, monitoring územia a druhov či manažmentové zásahy na významných lokalitách sa v Malých Karpatoch starajú štyria strážcovia.
Okrem toho zabezpečujú aj environmentálnu výchovu vo forme rôznych prednášok, besied a akcií priamo v prírode, najmä pri príležitosti rôznych významných dní.
„Strážcovia, samozrejme, často majú nejaké zaujímavé či kuriózne zážitky. Jedným z takých najkurióznejších bolo, keď jeden z nich našiel v Malých Karpatoch pasúcu sa lamu,“ hovorí Puchala.
Okrem tých úsmevných, však musia strážcovia i vedenie CHKO riešiť aj závažné záležitosti. Chránené územie trpí častými vjazdmi áut do zakázaných oblastí, problematické sú však najmä motorky a štvorkolky, na ktorých sa nezodpovední šoféri preháňajú aj po lesných cestách a chodníkoch v najvyššom stupni ochrany.
„Veľmi závažným problémom je aj vykopávanie vzácnych chránených rastlín. Strážcovia sa však stretávajú aj s menšími priestupkami, ako je kladenie ohňa či pohyb mimo značkovaného chodníka, alebo zber skamenelín v rezerváciách. To sa väčšinou rieši dohovorom,“ povedal Puchala.
