V minulosti bolo jednou z atrakcií Piešťan, dnes je to iba prázdny vrak lietadla. Odstavený „Tupolev“ už roky chátra na parkovisku pri letisku v Piešťanoch. O„comebacku“ reštaurácie či inej služby na palube sa neuvažuje.
PIEŠŤANY. Lietadlo ruskej výroby Tupolev 134 A priletelo na Piešťanské letisko v druhej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia cielene. Vtedajšie československé aerolínie (ČSA) sa totiž po úspešných projektoch v českých Slušoviciach a pri Nosickej priehrade, kde umiestnili vyradené lietadlá za účelom prevádzkovania reštaurácie, rozhodli niečo podobné zrealizovať aj v Piešťanoch.
ČSA iba upravili trup lietadla, služby ponúkali súkromníci. Po tom, čo dva roky stálo v hangári a všetko potrebné na lietanie z neho vytiahli, začali s jeho úpravou. „Vymontovali sa obidva motory a súčiastky na náhradné diely. Interiér lietadla sa kompletne prerobil na pohostinské zariadenie,“ ozrejmil František Varga, výkonný riaditeľ letiska Piešťany.
Prví nájomníci
Začiatkom 90. rokov prišiel prvý nájomca. V lietadle pribudli kuchyňa, sklad, mini bar, nové toalety a sedenie pre približne dvadsať ľudí. Lákadlom bola otvorená kabína pilotov s kompletným vybavením. Asi po roku ju však museli zamknúť. Kľúčik ste si museli pýtať, ako keby ste šli na WC.
„Každý si chcel totiž zobrať nejaký suvenír. Mizli budíky, slúchadlá, dokonca evidujeme aj prípad pokusu o krádež kresla pre pilota,“ dodal Varga, ktorý už v tom čase na letisku pôsobil. Zaujímavý a na tie časy odvážny projekt bol spočiatku úspešný. Rodičia s deťmi, domáci a najmä turisti sem radi chodili. Snack bar bol obrovským lákadlom, ak zoberieme do úvahy fakt, že po revolúcii ich veľa nebolo. Neskôr sa tam začalo aj variť. No zjavne bez zisku.
Končili zadlžení
„Podnikatelia končili najmä pre dlhy, ktoré si narobili. Vystriedalo sa tam asi pätnásť nájomcov. Niektorí vydržali dva roky, iní sotva dva mesiace. Postupne už nedokázali konkurovať množstvu nových podnikov v centre Piešťan a rastúcim cenám,“ vysvetlil Varga. So znižovaním počtu letov a postupnou redukciou pravidelných liniek to podľa jeho slov nesúviselo.
„Tí, čo niekam leteli, alebo čakali na prílet, navštevovali tento podnik iba zriedka. Vo vnútri to bolo malé. Najčastejšie tu sedeli rodinky s malými deťmi alebo kúpeľní hostia. Slúžilo to skôr ako atrakcia,“ zaspomínal. „Nevýhodou bolo aj to, že trup lietadla nebol zateplený. Prevádzka trvala zhruba od apríla do októbra,“ dodal. Náklady na vykurovanie v jesenných mesiacoch a klimatizovanie v letných mesiacoch boli neúnosne vysoké.
„Kapacita zariadenia sa nedala zvýšiť, nájomcovia sa snažili kompenzovať rastúce náklady na energie zmenou sortimentu a s tým spojené výrazné zvýšenie cien ponúkaných tovarov a služieb. Jednoducho sa už nedalozarobiť iba na predaji kávy, minerálky, alebo podávaním teplých jedál,“ potvrdil Varga. Podnik v lietadle na periférii časom už tak nelákal.
Rozhodli sa ho predať
Keď sa letisku dlhodobo nepodarilo nájsť žiadneho nového nájomcu, rozhodlo sa, že lietadlo predá. Prebehlo riadne verejné konanie a jeho cenu vyrátali na základe zisku zo zošrotovania plus cena fungujúceho gastronomického zariadenia vo vnútri.
„Predali sme to nakoniec za dvesto tisíc,“ spresnil Varga. Kúpil to istý podnikateľ z Maďarska. Tvrdil, že u neho doma to bude terno. „Kupujúceho sme upozornili na skutočnosti súvisiace s demontážou lietadla a jeho prepravou ako nadrozmerný náklad,“ zdôraznil. Keď však skutočne zistil, aká suma je spojená s realizáciou jeho plánu, prestal mať o „terno“ záujem. Letisko ani mesto Piešťany nemajú naňho žiadny telefónny kontakt, na poštu neodpovedá.
