Skade sa vzal Bonzo? Verzií je viac

Patrí k neprehliadnuteľným osobnostiam Trnavy, ale aj slovenskej hudobnej scény. V rozhovore okrem iného prezradil, ako sa mu v 60. rokoch podarilo zaspievať do slovenského rozhlasu anglickú pieseň.

Bonzo (prvý sprava) a kapela The Breakers v bratislavskom PKO.Bonzo (prvý sprava) a kapela The Breakers v bratislavskom PKO. (Zdroj: ARCHÍV THE BREAKERS)

Patrí k neprehliadnuteľným osobnostiam Trnavy, ale aj slovenskej hudobnej scény. V rozhovore okrem iného prezradil, ako sa mu v 60. rokoch podarilo zaspievať do slovenského rozhlasu anglickú pieseň, či ako nosil bratovi počas komunizmu horolezecké laná z cudziny. Reč prišla aj na jeho dve dcéry a zážitky z Taiwanu. Peter Bonzo Radványi.

Začnem od vašej prezývky. Ľuďom, ktorí ju počujú prvýkrát, začne mimovoľne vŕtať v hlave, ako vlastne vznikla.

- Na základe krmiva pre psov. Môžete si overiť, že na jednej z nich je nápis Bonzo. (Úsmev). Druhá verzia je, že podľa bubeníka z Led Zeppelin, ktorý sa volal John Bonzo Bonham. No pravdivá je až tretia verzia: Od mladosti bonzujem, preto som Bonzo. Teraz bonzujem dokonca aj v rádiu a na koncertoch na muzikantov (smiech).

Prischla vám tá prezývka ešte pred vaším muzikantským obdobím?

- To už v detstve ma tak susedove chlapčiská volali. Ale nebolo to od slova bonzovať, lebo to vtedy ešte neexistovalo. Do slovného repertoáru sa dostalo až v polovici 60. rokoch, kedy začali vychádzať politickí väzni a toto označenie väzenských udávačov rozšírili. Nebol som z tej prezývky nadšený. Tešil som sa, keď som prišiel na gympel, kde mňa ani moju prezývku nepoznali... No čochvíľa ju voľakto vytiahol a už zase som bol pre všetkých Bonzo.

Tento rok slávi kapela The Breakers, s ktorou ste v 60. rokoch prerazili, 45 rokov od svojho vzniku. Aká bola cesta mladého Trnavčana k bigbítu?

- Vtedy bol obrovský hlad po muzike. V tom čase vôbec nebola spotrebným zbožím, ale životným štýlom. Bola pre nás zázrak, dá sa povedať. Dlhé dve hodiny sme sedeli pri rádiu Luxemburg či Viedeň, aby sme nahrali dve skladby na magnetofón. V roku 1965 sme zažili na tú dobu ojedinelý koncert - v Bratislave hrala celosvetovo známa kapela Manfred Mann - bol to obrovský zážitok a pod jeho vplyvom alebo sme sa spojili dve kapely a vznikli The Breakers. 4. decembra hráme v Kine Hviezda spomienkový jubilejný koncert. Od 70. rokov sme spolu nevystupovali, no v roku 2001 sme sa opäť z nostalgie zišli. Hráme v pôvodnom zložení, najmä staré veci. Som medzi nimi najmladší, tak sa tam dobre cítim. Hoci ma dodnes posielajú po pivo (úsmev).

br2.jpg

The Breakers na námestí v Trnave (okolo roku 1967) FOTO: ARCHÍV TB

Kde sa v polovici 60.rokov hrávali v Trnave koncerty? Fungovali tu nejaké kluby?

- Kluby neexistovali. My sme boli koncertná kapela, hrať sa dalo v kultúrnych domoch. Takže, keď sme vystupovali dajme tomu v Kovosmalte - my sme tomu hovorili Coburg - tak na nás prišlo 800 až tisíc ľudí. Keď teraz príde do klubu stovka návštevníkov, tak sme radi. Akurát sme mali problém, že sme spievali po anglicky. Raz sa nám však podaril husársky kúsok - v rámci Modrej vlny, každotýždňovej relácie pre mladých, kde popri všetkých ideologických kecoch a domácej muzike občas pustili aj čosi od The Beatles či The Rolling Stones. Prebojovali sme do finále jednej súťaže - aby sme sa tam dostali, spievali sme, samozrejme, po slovensky - a na verejnej trnavskej nahrávke do rozhlasu sa nás redaktorka pýtala, čo budeme hrať. Vravím - Leto v meste. A potom sme spustili slávnu Summer in the city od americkej skupiny Lovin´ Spoonful. Išlo to naživo, takže všetci boli na druhý deň hneď v škole ohúrení, ako sa nám podarilo zaspievať po anglicky v rádiu (smiech).

Nebol z toho problém?

- Čo nám už mohli? Stále tú nahrávku máme zachovanú. Je to paradoxne jediná skladba, ktorá od The Breakers kedy zaznela v rozhlase.

Boli ste v tom čase jedinou trnavskou kapelou, ktorá dosiahla nadregionálny význam, hrávali ste po celom Slovensku. Váš rozpad súvisel s príchodom normalizácie?

- Ešte v 70. roku sme boli na celoslovenskom beatovom festivale - ktorý vtedy vyhralo tuším Collegium Musicum - kde si nás všimol jeden manažér z Rakúska a zobral nás hrať do Viedne na festival - to radšej nepíšte - Fest for fuck and peace. Doma sme to prezentovali ako Fest for peace (smiech). Už v ten rok však prišli rôzne reštrikcie, pod vplyvom ktorých sme úplne prestali hrať. Ja som potom prešiel ako spievajúci basgitarista pod Slovkoncert, kde som potom ako hudobník v slobodnom povolaní pôsobil až do prevratu.

Čo v tom čase obnášalo byť profesionálnym hudobníkom pod Slovkoncertom? Hrali ste vlastnú tvorbu?

- Nie, nie. Všetci tí, čo vravia, že v tom čase hrávali na Západe koncerty, nehovoria úplnú pravdu. Hrávalo sa v tančiarňach (dancingoch), nočných kluboch a baroch, ako zábavové kapely. No nepodceňujem to, na Západe nikto nič nikomu nedal zadarmo. Celé leto sme napríklad hrali ako kurkapela ľahkú klasiku na počúvanie v jednom nemeckom kúpeľnom meste, odtiaľ sme cestovali do Švajčiarska, kde sme zasa museli hrať najnovšie disco veci z hitparády. Na tú dobu to bolo pre muzikanta skvelé zamestnanie. Na služobný pas som cestoval po celom svete, zarábal som na tie časy slušné peniaze. Aj som si mohol kadečo priniesť, čo u nás nebolo dostať - napríklad horolezecké laná a skoby pre brata.

Nemali ste nikdy chuť emigrovať, keď ste videli, ako to vyzerá vonku?

- Samozrejme, ale aj keď nie som domased, všade dobre, doma najlepšie.

Vašou láskou je hudobný nástroj dobro - rezofonická gitara. To, že ste si ho tak obľúbili súvisí skôr s jeho zvukom, alebo tým, že ho vynašiel americký Slovák John Dopyera, slovenský rodák, ktorý žil v Dolnej Krupej?

- Dobro je krásny nástroj, dalo mi druhý muzikantský život. Prvýkrát som ho na vlastné oči videl niekedy v 80. rokoch Mníchove, na tú dobu to bol pre Slovákov nezohnateľný nástroj. Keďže som sa vždy zaujímal o históriu, z jedného amerického článku som sa dozvedel o Dopyerovi, dovtedy sa však pri jeho koreňoch spomínalo Rusko, či Česko. Česi stále hovorili, že sa narodil v Dolní Krupé pri Prahe. Strýko (historik Hadrián Radványi - pozn. aut) mi dal raz tip, aby som zašiel na matriku do Dolnej Krupej, a tam som zistil, že sa tam ženil Dopyerov otec a štyria Dopyerovci sa tam i narodili, hoci priamo John je rodák zo Strážov. Môžem sa pochváliť, že som o tom napísal prvý článok. Teraz už aj americké pramene jednoznačne uvádzajú, že Dopyera pochádzal zo Slovenska.

Stretli ste sa s ním niekedy?

- Zomrel v roku 1988, nestihol som. Podarilo sa nám však nadviazať korešpondenciu s jeho deťmi, v roku 1990 sa nám ich s podporou ministerstva kultúry podarilo dostať na Slovensko, už vtedy mali po šesťdesiatke. Priniesli kópie patentných listín, fotografie a dokumenty i hudobné nástroje, ktoré darovali Slovenskému národnému múzeu. Kým manželka jeho syna neprišla na Slovensko, ani nevedela, že jej svokor je slávny vynálezca. Neskôr o ňom napísala a vydala aj knihu.

br3.jpg

Bonzo s kapelou v trnavskom divadle (rok 1966) FOTO: ARCHÍV TB

V roku 1992 ste založili Dobrofest, jeden z mála medzinárodných festivalov v rámci Slovenska, ktorý v tejto podobe skončil predminulý rok.

- V istom zmysle to bol jedinečný festival v rámci celého sveta. Mali sme tu v podstate všetkých najznámejších dobristov sveta, teda najmä z Ameriky, lebo dobro je považované za súčasť amerického kultúrneho dedičstva. Po pár rokoch sa z toho stala prestížna záležitosť, mnohí sem prichádzali len za uhradenie nákladov za dopravu. Keď bol pred niekoľkými rokmi v Nashville v USA celotýždňový festival country a bluegrassu, najväčšia hviezda dobra na svete - Jerry Douglas prišiel na ten fest v tričku z Dobrofestu (úsmev). Keďže teda najväčšie svetové špičky povedali, že je tu dobre, nebol už nikoho problém zavolať. Mne stačilo povedať do telefónu „Hi, I am Peter from Dobrofest", a každý dobrista vedel, o čo ide (úsmev). Bola to však makačka. Všetci, čo sme do toho boli zainteresovaní, sme to tých 17 rokov robili ako dobrovoľníci.

Na čo si z Dobrofestu najradšej spomínate?

- Najväčšie zážitky bývali po koncerte. Kým na bežných festivaloch idú hudobníci rovno do hotela, nám sa vždy podarilo dať muzikantov dohromady a potom sa jamovalo. Napríklad, nikde inde na svete, ani predtým ani potom, len v Trnave ste mohli vidieť hrať spolu dve najväčšie hviezdy „dobro neba" - Boba Brozmana a Jerry Douglasa. Pekným zážitkom bolo, keď sme jednu z najväčších „dobristických" hviezd - Roba Ickesa - práve priviezli z letiska a on po 16 hodinovom lete a ceste z Viedne niekedy popoludní vybalil v Relaxe dobro a len tak si začal hrať. Vtedy bola na Dobrofeste aj výborná, no málo známa kapela z Bulharska. Keď tí hudobníci videli, že Rob si len tak hrá, odvážili sa za ním prísť a spoločne si zahrali. Bol to pre nich obrovský zážitok. Kvôli týmto hviezdam tu ostatní hudobníci veľmi chceli byť, lebo vedeli, že inde ich nestretnú. Fajn bývali aj stretnutia Face to face v Múzeu hudby, kde prišli ľudia a mohli sa tých najväčších hviezd čokoľvek spýtať - na ladenie nástrojov, alebo hoci aj to, či im chutí pivo. Tam vznikali kadejaké smiešnoty.

Mesto, ktoré festival dotovalo, sa rozhodlo radikálne zmeniť obsahovú štruktúru a z Dobrofestu sa stal „klasický" hudobný festival. Už to prebolelo?

- Jasné. Dejú sa aj horšie veci. Ale je to obrovská škoda. Nielen pre Trnavu ale pre celú slovenskú hudobnú scénu.

Ako hodnotíte súčasnútrnavskú hudobnú, a vôbec kultúrnu, scénu?

- Hoci 70 percent ľudí hovorí, že tu skapal pes, a nadáva pri pive, v Trnave sa našťastie ešte stále dejú veci. Teší ma, že Trnava, ktorá bola odjakživa baštou blues - my sme boli jedni z prvých - v tejto tradícii pokračuje. Veď skoro tretina slovenskej bluesovej scény pochádza odtiaľto. Najnovším objavom je kapela Kŕdeľ divých Adamov, ktorá si zahrá aj v rámci nového festivalu Blues Moods, ktorý organizuje harmonikár Peter Stojka zo Second Bandu (12. novembra, Amfik - pozn. aut).

Celý život cestujete. Kde ste boli najďalej?

- Prešiel som skoro celú Európu ale najďalej som bol Na Taiwane, kde som hral na jednom veľkom bluesovom festivale a po kluboch. A bolo tam výborne. Hneď po prílete na začiatku som tam zažil na colnici zábavnú príhodu. Prídem k okienku, odovzdám pas a ten pán v uniforme za sklom na mňa pozerá a pýta sa: Vy máte v Európe 32 dní v mesiaci? Rozumel som, čo sa pýta, no i tak som neveriaco pozeral, komu z nás tu švitorí. Keď videl môj pohľad, rozosmial sa a ukázal mi dátum na staršej pečiatke z rakúskej colnice v Bergu: 32.júl. Sám som si to nikdy nevšimol (smiech). Bol som aj vo vtedy najvyššom 101 poschodovom mrakodrape na svete. Mne sa však všade páčilo. Možno najbližšia mi bola Škandinávia, ktorá je hudobne napojená na blízku Veľkú Britániu a ľudia tam oveľa viac fandili rockovej i bluesovej hudbe ako Nemci.

Sú aj vaše dve dcéry hudobne talentované?

- Uši majú, aj sa učili hrať na klavíri, no sú lenivé (úsmev). Mladšia Peťka (18) rada fotí, študuje na Strednej polygrafickej v Bratislave, staršia Michalka zasa na Fakulte Masmediálnej komunikácie na UCM. Tá si párkrát vyskúšala so mnou moderovanie aj naživo, keď som robil v trnavskom Rádiu Naj reláciu Rockovník, bola celkom šikovná, no nechytilo ju to.

Hudba vás celý život teší aj živí. Relaxujete aj spôsobom, ktorý sa hudby netýka?

- Ja som tak trochu knihomoľ a s tým súvisí aj môj záujem o históriu. Takže, keď nehrám a neužívam si iné životné slasti, čítam alebo píšem články o histórii, o hudbe alebo zostavujem Historický kalendár pre váš týždenník.

Peter Bonzo Radványi (1947)
Spevák, gitarista - dobrista, textár, hudobný publicista. Na Rádiu Devín vysiela každý týždeň vlastné hudobné relácie Bluesnenie a Big Beat.

Hral v kapelách The Breakers, Black White, Meditation Four, The Blues Mother-In-Law, The Dobro Brothers a mnohých ďalších. V súčasnosti vystupuje so skupinou Bonzo & The Resonators spolu s najlepším slovenským hráčom na ústnu harmoniku Bobošom Procházkom a s gitaristom Ivanom Tomovičom.

V roku 1992 spoluzakladal medzinárodný hudobný festival Dobrofest Trnava, v roku 1993 stál pri zrode a podieľal sa na založení Slovenskej bluesovej spoločnosti a festivalu Blues Slovakia. V roku 1996 získal titul Bluesman roka. V súčasnosti pripravuje nový album.

(iba)

Najčítanejšie na My Trnava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 416
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 549
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 11 720
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 027
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 744
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 557
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 058
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 222
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 974
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 675
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 488
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 8 781
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 394
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 393
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 908
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 829
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Tematín sa nachádza v Považskom Inovci.

Veľa informácií o hrade čaká na objavenie.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Inšpirujte sa a nechajte sa unášať do sveta gastronomických pochúťok s našou druhou časťou najlepších tipov na jedlo a nápoje v našom meste.


Z miesta nehody.

Polícia v priebehu jedného dňa zaznamenala až päť nehôd.


  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 974
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 675
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 488
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 8 781
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 394
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 393
  7. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 908
  8. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 829
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu