Pár rokov dozadu nebolo isté, či v Trnavu vôbec obývali Slovania. Najnovší nález dokladá, že tu žili už v 7. storočí.
TRNAVA. Pri výskume na Kapitulskej ulici archeológovia minulý týždeň narazili na unikátny nález - keramické zlomky zo 7. storočia. „Dosiaľ najstaršie stopy po stredovekom osídlení boli datované do 9.-10. storočia," objasňuje výnimočnosť nálezu Július Vavák z Malokarpatského múzea v Pezinku, vedúci výskumu. „Najvýznamnejšie z nich sú veľkomoravské hroby na Jeruzalemskej ulici, preskúmané Jozefom Urminským," dopĺňa.
Slovanská Trnava stála na hraniciach avarského kaganátu
Archeológovia sa pri výkopoch najprv nazdávali, že narazili na pravekú - eneolitickú jamu. „Stopy po pravekom osídlení sa v Trnave zachytili už viac razy, aj na našom výskume," ozrejmuje Vavák. „Pôvodne sme tam našli jediný stredoveký črep, no mysleli sme, že ho do archeologického objektu dostal pri kopaní nory nejaký hlodavec. K tomu občas dochádza."
Keď sa však vo výkope objavilo viacero zlomkov, zistili, že narazili na ranostredovekú jamu zo 7. storočia - pôvodne zásobnú, neskôr odpadovú. „Slovania prišli na územie dnešného Slovenska z územia Ukrajiny a Poľska len o dve storočia skôr," podotýka Vavák. Staršie, praveké črepy sa do jamy dostali s okolitou zeminou.
Je možné, že nájdené stredoveké črepy pochádzajú až z obdobia, kedy Avari po rozpade protiavarského slovanského zväzu - Samovej ríše (po roku 658) mocensky zabrali kus územia južného Slovenska - od Bratislavy, cez Cífer, Nitru až po Košice. „Slovanská Trnava teda stála na hraniciach sveta avarského kaganátu s nezabratým slovanským územím."
Slovania uchá nepoznali
Nájdené črepy pochádzajú z jedného hrnca. Archeológom sa podarilo nájsť prakticky všetky, nádobu teda zrekonštruujú.
Keramiku zadatovali na základe archaického tvaru a výzdoby. „Je nepravidelný, čo súvisí s tým, že v tomto období ešte nepoznali nožný hrnčiarsky kruh. Tomu nasvedčuje aj nepravidelná vlnovkovitá výzdoba," vysvetľuje Vavák.
Slovania vyrábali najmä hrncovité nádoby, od čoho odvodzovali misovité tvary, ďalej pražnice, taniere. „Typické pre nich bolo, že nepoužívali uchá," podotýka Vavák. Nešlo o neznalosť, tento prvok bol známy už od praveku. „Uchá pravdepodobne nepotrebovali, držanie nádoby bolo zrejme zabezpečené spôsobom, ktorý nepoznáme." Zaujímavosťou je, že Slovania prasknuté nádoby aj reparovali.
Domáce zvieratá a plodiny
V spomínanej jame sa popri keramike našli kosti i celé kostry zvierat. „Vďaka tomu zistíme, čo Slovania chovali. Dosiaľ sa našla koza, domáca mačka i zatiaľ neidentifikované mláďa. Zaujímavosťou je aj nájdený roh hovädzieho dobytka."
Archeobotanik preskúma i vzorky zeminy, vďaka čomu sa zistí, aké rastliny tu Slovania pestovali.
