TRNAVA. V archeologickom prieskume tu pokračuje tím Júliusa Vaváka z Malokarpatského múzea v Pezinku, ktorý tam od vlaňajšieho leta hľadá stopy po najstaršom osídlení mesta. V týchto dňoch odhalili pozostatky drevozemného obydlia Trnavčanov, pravdepodobne zo 14. storočia. Nález podľa archeológa pomôže bližšie ozrejmiť začiatky využívania lokality a významne doplniť dejiny Trnavy.
"Aj tento dom je dôkazom, že Trnava i potom, ako sa stala prvým slobodným kráľovským mestom na území dnešného Slovenka, bola sčasti sídliskom z dreva a hliny. Až v čase 14. storočia sa začali na tomto území hromadne budovať meštianske domy z tehál. Drevozemný typ obydlia sa doposiaľ našiel v Trnave iba ojedinele," povedal Vavák.
Objav tesne pri súčasnej uličnej čiare hovorí o situácii, že istý čas na pozemku existovalo obydlie staršieho typu vedľa predpokladaného modernejšieho gotického tehlového domu na mieste dodnes stojacej renesančnej budovy. Ale podľa Vaváka mal aj majiteľ drevozemného domu zaručené svoje pohodlie, vykopávky naznačujú pomerne rozsiahlu stavbu. Drevozemný dom stál na kolovej konštrukcii a na steny použili stredovekí stavebníci prútie a tzv. mazanicu.
Neskôr, keď sa stavali už iba tehlové domy, sa starí Trnavčania vynašli. "Vyriešili to tak, že starý dom pravdepodobne spálili, splanírovali a na jeho mieste, či v okolí mohol vyrásť nový dom. Materiál na výstavbu, sprašovú hlinu, ťažili rovno na pozemku, kde stavali. Zostali po nich ťažobné jamy, nachádzali sa tu i zásobné jamy, ktoré sa využívali aj na uskladňovanie potravín, tiež odpadové jamy a studne, žumpy. Do niektorých jám dokonca vedú schody," povedal Vavák.
Počas vykopávok našiel archeologický tím množstvo artefaktov najmä z obdobia 14. až 18. storočia. Podľa Vaváka to svedčí o intenzívnom obývaní lokality. "Medzi predmetmi je napríklad aj sedem stredovekých mincí - fenigov, nájdených pokope v starobylej žumpe. Ďalej množstvo keramiky, celé kusy i úlomky," dodal Pozoruhodné sú nálezy hrotov šípov, korálok, pracovného náradia, rôzne pracky, nákončia opasku, kostených ihlíc, skleného riadu.
Najstarším stredovekým nálezom je podľa všetkého úlomok z fľaškovitej nádoby na vodu či víno, ktorý pochádza zrejme z čias Veľkej Moravy, teda z 9.- začiatku 10. storočia. "Doklady tejto historickej etapy sa v Trnave už našli, dokonca nie príliš neďaleko od miesta nášho nálezu," povedal Vavák.Pred rokom začali robiť archeologický prieskum na Kapitulskej ulici pre potreby stavebníka s ambíciou nájsť stopy po dobe kamennej. Eneolit, jej neskoré obdobie, mal zanechať v historickom jadre Trnavy známky osídlenia. "Hoci vieme, že tu ľudia žili, nezanechali až na zlomky keramiky po sebe výraznejšie stopy. Ale ešte sme s vykopávkami neskončili," dodal Július Vavák.
