V galérii si možno obzrieť tiché pauzy aj mlčiace napätia

Čo najpresvedčivejšie zaznamenať daný moment. Ako improvizácia v hudbe, ako haiku v literatúre. Výtvarníčka Denisa Lehocká dokáže zhmotniť aj tiché pauzy či mlčiace napätia.

TRNAVA. Hlavnou inšpiráciou Denisy Lehockej je ponor do seba, mapovanie vnútornej krajiny. Prezentáciu svojej tvorby vníma ako vedomé obnaženie sa, vedomú neverbálnu komunikáciu. Využíva pre ňu vlastný, silno rezonujúci výtvarný jazyk.

Znalosť, moment , senzitivita

Galéria Jána Koniarka v Trnave pripravila v Kopplovej vile výstavu s názvom Denisa Lehocká 1991 - 2010, ktorá predstavuje prvú ucelenejšiu rešerš doterajšieho smerovania jednej z najznámejších slovenských výtvarníčok, uznávaných aj v zahraničí.
Dve základné polohy autorkinej tvorby - priestorové inštalácie a kresby na papieri, neraz akoby len narýchlo vytrhnutých zo zošita - takmer bez výnimky spája krehkosť, subtílnosť a snaha čo najpresvedčivejšie zaznamenať skoro neuchopiteľnú emóciu či zážitok.

„Väčšina mojich posledných inštalácií vzniká ako improvizácia v hudbe. Opiera sa o znalosť, moment, miesto, senzitivitu," komentuje Denisa Lehocká. „Niečo ako haiku."
Kurátor výstavy Vladimír Beskid autorkine inštalácie charakterizuje ako „fyzicky takmer vyprázdnené prostredia, kde sa striedajú nasýtené záchytné body, materiálne uzly a tiché pauzy, mlčiace napätia."

Život, láska, každodennosť

Svojou tvorbou Lehocká podľa Beskida prispieva k formovaniu odlišného modelu vizuálnej komunikácie v našom prostredí: „Namiesto tradičného dialógu s jednotlivým obrazom vytvára otvorené vizuálne polia, ktoré popri množstve detailov nestrácajú integritu celku a rezonanciu s vnímateľom."
K silnej komunikatívnosti jej tvorby prispieva zrejme aj skutočnosť, že inšpiráciou sú pre ňu popri ponore do svojho vnútra taktiež základné skúsenosti „každodennosti, života, lásky."

„Systematicky vytvára mikrosvet potreby intimity, ukotvenia, zakorenenosti," komentuje Beskid. „Buduje osobitý register každodenných predmetov a situácií: rozkladá ich v malých zoskupeniach na ploche stolov, umiestňuje na steny, zavesí ich, či kladie priamo na podlahu. Vznikajú tak krehké a zraniteľné priestorové siete pamäte."
Na výstave sú prezentované prvé autorkine diela z akademických čias, ako i práce, vystavené v zahraničí, ktoré dosiaľ nebola možnosť na Slovensku vidieť. V poslednej miestnosti je vystavená aktuálna inštalácia pripravenú pre túto príležitosť. Výstavu si možno pozrieť do 6. júna.