Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba útekom z Osvienčimu zachránili tisíce ľudí

Jej rodičia sa zoznámili v Osvienčime. Otec spolu so slovenským priateľom z tábora ušli a ako prví informovali svet o nacistickom vyvražďovaní. Tatiana Kernová-Wetzlerová však doma o hrôzach koncentráku nikdy nepočula. Len cez privreté dvere obývačky, od rodinných známych.

TRNAVA. Z koncentračných táborov sa podarilo utiecť okolo trom stovkám ľudí. Takmer všetkých esesáci chytili, zbili na smrť alebo zastrelili. Zohavené telá vystavili pred zraky väzňov v koncentračnom tábore s tabuľkou: Vrátil som sa späť.

Zostával nepoznaný

Len dvanástim sa podarilo útek prežiť a podať svedectvo. Prví, ktorí priniesli svetu správu o továrňach na smrť, boli Trnavčan Alfréd Wetzler a Topoľčanec Rudolf Vrba. Obaja o zažitom pekle s odstupom času napísali knihy.

Alfréd Wetzler posledné roky pracoval v knižnici, kde neraz požičiaval aj vlastné dielo, vydané pod pseudonymom. O tom, že Ján Lánik je v skutočnosti knihovník Alfréd Wetzler nevedeli nielen čitatelia, ale ani kolegovia.

Rodný dom už nestojí

Známy Wetzlerov dom nie je rodiskom Alfréda Wetzlera. „Môj otec pochádzal zo vzdelanej, ale chudobnej židovskej rodiny. Narodil sa v dome vedľa synagógy, no v súčasnosti už nestojí," objasnila Tatiana Kernová-Wetzlerová pred publikom v Divadle Jána Palárika, kde sa minulý pondelok po prvý raz v rámci Trnavy prezentovala kniha jej otca.

Nielen v rámci žánru vysoko cenené dielo Čo Dante nevidel podľa slov súčasného vydavateľa Milana Richtera na Slovensku vyše 20 rokov chýbalo.

Dosiaľ 5. vydanie obsahuje viacero noviniek: prvý raz vychádza pod skutočným menom autora a jeho súčasťou je Správa o Osvienčime a Brzezinke, ktorú Wetzler s Vrbom spísali krátko po úteku z tábora. Text obsahuje informácie o transportoch, uvádza počty ľudí zavraždených cyklonom B.

Zachránil tisíce ľudí

„Možno trochu naivne verili, že ich správa vyburcuje svet k okamžitej reakcii (...) Ale svet sa na ich správu pozeral skepticky. Bolo plno alibistických dôvodov na to, aby sa správa dostala do tých správnych rúk až o pár mesiacov neskôr. Než sa tak stalo, zahynulo v štyroch plynových komorách Brzezinky státisíce ľudí ( 400-tisíc Maďarov)," uvádza v rozhovore pre SME dnes už nebohá Etela Wetzlerová, v tom čase už vdova po Alfredovi.

Historička Katarína Hradská však pred trnavským publikom zdôraznila, že napriek tomu sa vďaka ich správe zachránilo až 120-tisíc maďarských Židov. „Podobný úspech sa nikdy žiadnemu jednotlivcovi nepodaril." Hradská dodala, že svedectvá Wetzlera a Vrbu patria k najvýznamnejším prameňom, aké majú historici holokaustu k dispozícii.

Čitateľ zostane sám

„Ani ja sama si nedokážem predstaviť zverstvá, ktoré moji rodičia prežili," priznala Tatiana Kernová.

Spomínaná kniha však aj nezainteresovaného k týmto skúsenostiam aspoň priblíži. „...nakoniec čitateľ zostane sám zoči-voči faktu, že dvaja mladí slovenskí židia, Karol a Valér, sa ukryjú na stavbe nového lágra pod barakové dielce a tri dni a noci čakajú, až honba a pátranie s vlčiakmi nakoniec ustane... ," pripravuje Milan Richter na svojom blogu čitateľa na silný, hoci neľahký zážitok.