TRNAVA. Trnavskú Coburgovu ulicu netreba zvlášť predstavovať. Najviac problémov spôsobujú miestni Rómovia, ktorých tu mesto koncentruje od deväťdesiatych rokov. Trpia najmä pôvodní obyvatelia ulice, ktorá bola kedysi perlou mesta.
Situácia je stabilizovaná
Na poriadok medzi Rómami dozerajú príslušníci mestskej i štátnej polície, ktorí majú v tesnom kontakte zriadené stanice. Na ulici osadili aj dve kamery. „Pomery na Coburgovej sú stabilizované," myslí si Ivan Ranuša, zástupca náčelníka mestskej polície. Mestským mužom zákona sa podarilo eliminovať napádanie ľudí, ktorí cez Coburgovu prechádzajú do práce a do školy či rapídne znížiť pohyb túlavých psov.
Ladislav Čonka pred bytovkou na Coburgovej ulici.
Podľa Ranušových slov však niektoré z problémov pretrvávajú naďalej. „Časté sú problémy so znečisťovaním verejných priestranstiev, pálenie odpadu, protiprávne obsadzovanie bytov, prípadne nelegálne odbery elektrickej energie."
Rómske hliadky na Coburgovej
S neobyčajným nápadom prišiel Ladislav Čonka, Róm žijúci v novopostavenej bytovke, kde pôsobí ako domovník. Súčasnú situáciu vníma kriticky. „Manželku denne vozím do práce i z práce. Po zotmení mám aj ja strach vyjsť na ulicu," tvrdí Čonka. Podľa jeho slov policajti riešia problémy príliš neskoro.
Oslovil preto radnicu so žiadosťou o zriadenie rómskej hliadky, ktorá by pomáhala policajtom s udržiavaním poriadku v tejto štvrti. „Chceli by sme, aby sa tu bývalo ako kedysi. Dobre a bezpečne," konštatuje Čonka, ktorý má medzi viacerými Rómami autoritu. „Hliadka by mala štyroch, maximálne piatich príslušníkov. Tí by dozerali na poriadok, konkrétne by vedeli určiť vinníka," hovorí Čonka.
Neporiadok na ulici. Niektorí Rómovia vyhadzujú odpadky priamo z okna.
Radnica však namieta, že vymedzenie legislatívneho postavenia hliadky je veľmi zložité. „Rómske hliadky sa vo väčších mestách nikde neujali," konštatuje viceprimátor Trnavy, Jozef Pobiecky. Všade tam, kde hliadky zriadili, ich podľa jeho slov aj po čase zrušili. Situáciu v obciach s väčším počtom rómskeho etnika však nepreverovali.
Hliadka funguje už roky
V obci Zlaté Klasy v Trnavskom kraji funguje rómska hliadka už niekoľko rokov. Z 3600 obyvateľov obce je 2300 Rómov. „Hliadka má dvoch členov. Sú nápomocní obecnej polícii. Sú to naši zamestnanci," hovorí Timea Sillová, prednostka Obecného úradu Zlaté Klasy. S rómskou menšinou v obci nemajú vážnejšie problémy, v poslednom období sa však rozšírili krádeže." Hliadky sa budú snažiť udržať aj naďalej.
Nejasné právomoci hliadky
„Problémom by bolo ich postavenie, mohlo by dôjsť k zneužitiu právomocí verejného činiteľa," pokračuje Pobiecky. Aj s finančným ohodnotením hliadky či vzdelaním ich príslušníkov by boli problémy. Väčšina z nich má totiž ukončené iba základné školské vzdelanie. „Na čo sú mi vysokoškolské tituly, prvoradá je autorita," namieta Čonka, ktorý má ukončených osem tried základnej školy.
„Hliadka by podľa môjho názoru Coburgovej nepomohla," myslí si Slavomír (40), ktorý na ulici býva viac ako 19 rokov. Nad sťahovaním nikdy neuvažoval, tu sa vraj cíti doma. Problémy tu podľa jeho slov nerobia iba miestni Rómovia, ale aj „prišelci" z Linčianskej či Prednádražia, ktorí si na ulici kupujú drogy.
Podľa Ranušu je sformovanie rómskej hliadky dobrý nápad, ale iba teoreticky. Aj on si myslí, že legislatívne postavenie by bolo problematické. „Môžu byť však nápomocní pri informovaní policajtov, čo má pre nás obrovský význam," uzatvára Ranuša.
Ako to funguje na Luníku IX.
Rómske hliadky zriadili pred niekoľkými rokmi aj na košickom sídlisku Luník IX. Mali až dvanásť členov, pretože v tejto mestskej štvrti žije viac ako 6- tisíc Rómov. Minulý rok však hliadky pre nedostatok financií museli rozpustiť.
„Mali sme s nimi veľmi dobré skúsenosti, hliadkovali 24- hodín denne. Udržiavali poriadok," hovorí Ladislav Šaňa, starosta Luníka IX. Nemali právomoci ako policajti, iba dozerali na poriadok a informovali mužov zákona. „V súčasnosti na Luníku funguje hliadka zložená z piatich Rómov, ktorí sa zameriavajú výlučne na poriadok, respektíve zamedzujú vzniku čiernych skládok. Vinníkov tu trestajú povinnými prácami.
Ako vláda plní sľub komplexne riešiť rómsku problematiku
Čo sľúbili: Vláda naďalej považuje riešenie rómskej problematiky za svoju prioritu. Na jej realizáciu bude podporovať všetky rozvojové programy s cieľom zlepšovať život Rómov a integráciu rómskej komunity do spoločnosti... Vo väčšej miere než doposiaľ budú v regionálnom rozvoji riešené sociálno-ekonomické problémy rómskej komunity s dôrazom na komplexný charakter prijímaných opatrení...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Komplexné riešenie rómskej problematiky by viedlo k zlepšeniu životnej úrovne marginalizovaných rómskych skupín i zníženiu napätia v spoločnosti. Malo by tiež pozitívne ekonomické dopady v dôsledku zapojenia ďalšej pracovnej sily do ekonomiky.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda do konca septembra 2009 nepokročila v čerpaní 180 miliónov eur (takmer 5,5 mld. Sk) vyčlenených na rómsku problematiku. Realitou je tiež rastúce napätie medzi väčšinovým obyvateľstvom a rómskou menšinou.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
