Cypriánovi jazdci v trnavskej galérii

K 100. výročiu narodenia významného slovenského výtvarníka Cypriána Majerníka otvára dnes galéria v Trnave výstavu s názvom Cypriánovi jazdci.

TRNAVA.   Okrem Majerníkových obrazov sú do nej zaradené práce jeho generačných súputníkov, autorov, viažucich sa k trnavskému regiónu-Janka Alexyho, Júliusa Koreszku, Štefana Polkorába a Ernesta Spitza. Kurátor Miroslav Zajac pre výstavu v Galérii Jána Koniarka zvolil osobitú koncepciu-dialóg diel Majerníka s tvorbou iných umelcov s cieľom podčiarknuť práve osobitosť Majerníkovho maliarskeho programu a jeho postavenie na slovenskej výtvarnej scéne.

Zostavil súbor 72 maliarskych diel, medzi nimi sú prvýkrát prezentované diela zo zbierok popredných slovenských galérií i súkromných zbierok. Výstava prináša okrem iných aj maľby s charakteristickými trnavskými motívmi, u Štefana Polkorába Trnavský dóm z roku 1928, Zimu v Horných Orešanoch (1931), u Janka Alexyho Domy v Čáčove (1944), Búrku nad Modrou (1946) a ďalšie.

Cyprián Majerník (narodil sa 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch) začal po štúdiách v Pezinku, Košiciach a u Gustáva Mallého v Bratislave iba ako sedemnásťročný študovať maliarstvo na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Jeho ranné dielo šokovalo odvahou vtiahnuť do modernej výtvarnej štruktúry skutočné životné vzťahy, odkrývajúce nezmyselnosť fetišizovaných javov a vyvolávajúce napätie medzi zobrazeným a významom.

Bol predstaviteľom generácie, vstupujúcej do života ako národne indiferentná, skeptická voči tradíciám svojich otcov a novým pohľadom na folklór. Rozvíjal kontakty so slovenskými umelcami a stal sa pojítkom slovenskej a pražskej vetvy Generácie 1909. Majerník vytvoril svoj charakteristický rukopis a motívy ironických tém (Morena 1933), rád maľoval kone (Jazdci 1937, Don Quichotte 1943-44), až po tragické motívy utečencov, vydedencov (Cháron 1941; Hliadka 1940). Zomiera na vrchole svojej tvorby tragickou smrťou 4.júla 1945. Výstava Cypriánovi jazdci potrvá do 22. marca.