Viliam Šulek základnú školu navštevoval v Sobotišti, v Trnave sa vyučil za zlatníka a študoval na Evanjelickom lýceu v Modre. V roku 1848 bol sprostredkovateľom rozkazov SNR v Krajnom. Dokonca na Myjavu z Krajného priviedol v septembri 1848 400 dobrovoľníkov.
Publicista Drahoslav Machala v Historickej revue roku 2004 okrem iného napísal, že „po víťaznej bitke pri Brezovej sa Viliam Šulek vrátil do Krajného ako veliteľ stotiny, splnomocnenec a komisár SNR...Výzvedná maďarská výprava, ktorá sa 29. septembra vracala od Myjavy, narazila v Krajnom na silný odpor. Organizoval ho práve komisár SNR Viliam Šulek v presvedčení, že porazené maďarské voje ustupujú od Poriadia.
Viliam Šulek dal na okrajoch Krajného pozväzovať brány na bránenie polí, zatarasil nimi prístupové cesty, a so sedliakmi, ktorí mu prišli na pomoc z Brezovej aj z Myjavy, strieľal na prekvapených maďarských gardistov. Napokon sa však sedliaci okolo Šuleka pred streľbou postupujúceho vládneho vojska dali na útek a celý odpor v Krajnom sa zlomil. Šuleka, ktorý nemal informácie o tom, že slovenská Hurbanova výprava ustúpila na Moravu, Maďari zajali...“
V hlohovskom väzení sa Viliam Šulek správal veľmi statočne. Náhly súd z 19. októbra Šuleka odsúdil na smrť. 20. októbra ho obesili. Po troch dňoch ho na mieste šibeníc pochovali.
Až po dobytí Hlohovca dobrovoľníkmi vo februári 1849 Viliama Šuleka a ďalších popravených exhumovali a pochovali s poctami. Pri pochovávaní bol aj Janko Kráľ, ktorý tam prečítal báseň Duma dvoch bratov.
V októbri roku 1928 odhalili v Berekseku podľa projektu Dušana Jurkoviča pomník Viliamovi Šulekovi a Karolovi Holubymu.
Od roku 1948 dovtedajší Bereksek premenovali na Šulekovo a od roku 1953 sa stalo súčasťou mesta Hlohovec.(MS)
